Od Davida zo Slovenska
Menší básnické vyjádření s velikým moudrem...
"Dnes som naladený trochu poeticky takže hodím malú, skoro poéziu:
Som ako veľké unavené zomierajúce srdce,
chlapec, čo sa niekde cestou stratil,
v studenom hrade, v cele svojej,
žalárnikom uzavretej,
niet koho viniť, niet čo riešiť,
sebe som hádanka najväčšia,
odkiaľ, kam a prečo,
strápený pútnik ide tmavým lesom,
a duša nad hlavou,
spolu s čierným havranom
lieta tam kam nesmie nik,
hľadanej lásky bojovník.
"Toľko o mne. Ale v podstate je to len jedna z mnohých mojich podôb, v inej podobe sa rád smejem, tancujem opitý na stole, v inej podobe som seriózny suchý úradnik, v inej meditujúci mních, v inej neprístupný, nevlúdny čudák at´d.
Ešte k anjelom. Vieš anjelikovia sem, anjelikovia tam, ale to nie je len tichý hlások vetra, ako si ludia myslia. Oni sú vesmírne sily kozmických rozmerov, hýbajúce planétami. Zvlášť taký Samael. To je výbuch sopky, horiacá step, rinkot zbraní na bojisku, potoky krvi, vôňa železa, to sú nekonečné vášne a pudy zapojené do toho najničivejšieho, ale aj najhrdinskejšieho ošialu. Samuraji párajúci si bruchá ostrou dýkou. Ale aj hrdinovia obetujúci svoj život pre česť a slobodu.
Díky Davide!!!
****************************************************************
Můj kamarád David mi napsal o zajímavém snu, který mu byl vyjeven. Možná se vám v něm připomene kousek z vaších vlastních snů.
"Poviem ti jeden sen, čo sa mi z noci na dnes sníval. Bol to vedomý sen. Ležal som a moja duša raketovou rýchlosťou vyletela strašne vysoko a ďaleko. Aj predtým som sa už túlal vo vesmíre a vo sférach, ale tentoraz som išiel vysoko. Prišiel som do sveta, ktorý bol pochmúrny a čierný. Lital som nad krajinou ako spiderman, mal som nejaký plášť aj prilbu. Podo mňou boli veľké tmavé budovy, v ktorých prebiehali nespútané žúry, pitie a orgie. Všade som pristál, votrel sa medzi ľudí a snažil sa v tom rachote a pekle robiť poriadok, niečo som stále riešil, niekoho hľadal, niekoho zachraňoval, bojoval. Takto som navštívil veľa podobných miest, strašne som sa nalietal. Všade ma aj prenasledovali a často som bojoval s veľkou presilou, častou som ledva unikol. V tom vesmíre som takto strávil celé mesiace, všetko bolo strašne bizarné a prekračovalo vizualne a pocitovo akúkolvek fantáziu. Nakoniec som znovu riešil v jednej veľkej hale-miestnosti, spor a všetci na mňas zaútočili. Ja som sa vzniesol k stropu budovy, začal spievať tak neuveriteľným hlasom a melódiu, že nikde a nič podobné som nepočul na Zemi. Spev bol súčasne aj biele jemne priesvitne svetlo, ktoré som šíril v celej hale a všetkých agresivnych to svetlo-spev paralyzovalo. Potom, som znovu zostúpil na podlahu haly a vkúte bol neobyčajný tvor, akási malý démon-skret, bol hnedý a strašne hrozný, súčasne žena aj muž, a stále sa tvarovo premieňal. Počul som hlas, niekto povedal, že ten demon je moj sen, moja iluzia. Načo som odletel, hlavou prerazil okno a išiel domov. Moj domov bol akysi hotel, alebo ubikacia, Ja som sa potreboval osprchovať, tak som si dal zo seba dole brnenie, helmu a keď som sa videl v zrkadle, tak som seba videl ako mladé malé dievča, s krátkymi vlasami. Bol som prekvapeny, v ústach som mal vela kameňov, bradu a tvar okrem oči zamazane blatom. Išiel som sa osprchovať, ked v sprche ma prepadol akysi narkoman, stačil ma porezať kym ja v rychlosti som ho zabil pichom nožom do brucha. Načo som sa zobudil . Prešla asi hodina, pre mňa to bol cely mesiac. Celý deň som bol vyčerpaný a plný smútku.
Celý deň som mal pocit, že ti to mám napísať.
David
Ako by si ty vysvetlila tento sen, ktorý bol vedomým zážitkom. Bolo to veľmi silné a neskutočné. "
![pg_fairy_lights[1].jpg](/img/tiny/11.jpg){kind=small}